Soľ nad zlato?

Prvé zmienky o soli nájdeme už v staroveku, v arabskom, gréckom či hebrejskom písomníctve. Zvykne sa jej hovoriť aj „ biele zlato“ a kedysi sa používala ako platidlo. Rímsky konzul Livius Solinator sa preslávil aj tým, že vďaka soľným daniam pokryl náklady na druhú púnsku vojnu s Kartágom.

Majetok získavaný obchodom so soľou prinášal úžitok Keltom, Byzancii či Benátkam. Na druhej strane, Indiáni a iné prírodné národy o kuchynskej soli nevedeli až pokým sa k nim nedostala naša „ civilizácia“ .

Soľ v sebe skrýva aj symboliku. Pre slovanské národy je symbolom pohostinnosti. Naši predkovia vhadzovali bábätkám do pokrývok niekoľko hrstí soli, aby im zaistili pevné zdravie. Rozsypaná soľ zas znamenala predzvesť nešťastia.

Nie je všetko zlato, čo sa belie
V dnešnej dobe sa soľ chápe najmä ako ingrediencia do jedál. Vďaka nej organizmu doprajeme nielen skvelú chuť jedál, ale aj množstvo stopových prvkov (jód, fluór, horčík, vápnik, atď. )
Vo všeobecnosti hovoríme o kuchynskej a morskej soli. Medzi týmito dvoma druhmi je zásadný rozdiel, a to nielen v spôsobe ich získavania. Morská soľ obsahuje asi sto prvkov, kuchynská len prvky dva. Jedným z nich je chlór, ktorý je tak koncentrovaný, že pohár takéhoto koncentrovaného roztoku by mohol človeka aj usmrtiť.
Všeobecne známym je už aj fakt, že soľ je v konečnom dôsledku pre zdravie škodlivá. Na vine je sodík. Podľa odborných štúdií existuje priamy vzťah medzi soľou /teda sodíkom/ a výškou krvného tlaku. Sodík totiž zadržiava v tele vodu, čím dochádza k zvyšovaniu krvného tlaku, a tým k vyššiemu riziku ochorenia srdca a ciev. Vysoký krvný tlak môže spôsobiť aj zlyhanie srdca, mozgovú mŕtvicu a škodí aj pri ochoreniach obličiek. Pri obmedzení konzumácie soli sa krvný tlak zníži až o 5 čísel /napr. z horných 150 na 145/. Poniektorí sa rozhodnú pre zdravotné problémy nesoliť vôbec. Vtedy môže nastať opačný extrém: zníženie hladiny inzulínu a vyšší obsah cholesterolu v krvi. Ako vo všetkom, aj tu teda platí – striedmosť nadovšetko.

Koľko soli obsahuje...
Základné potraviny ako chlieb, strukoviny či vajcia, soľ už obsahujú. Len v pečive prijímame dve tretiny soli - 100 g obsahuje 0,4 – 0,7 g soli.
V 100 g údeniny nájdete 2 – 3 g, častokrát, ale aj 10 g soli. V 100 g syra sú 2 – 4 g soli.
Veľké množstvo sodíka obsahujú aj koreniny typu vegeta, polievkové korenia, bujóny, prášok do pečiva, kakao v prášku ale aj niektoré minerálky či čokoláda. Nemôžeme zabudnúť ani na rôzne slané pochúťky.
Zanedbateľné množstvo soli je v obilninách, múke, zemiakoch, ryži, zelenine, mlieku a mäse.
Soľ je možné nahradiť vhodnou kombináciou potravín, bylinkami či hubami.

Všetko s mierou
Aká je teda optimálna denná dávka soli?
Pre správnu funkciu chemických procesov prebiehajúcich v našom tele stačí jeden gram denne. Bezpečné množstvo sa pohybuje okolo 8 až 10 gramov.
Nadbytočný prísun soli ničí chuťové bunky a tým strácame citlivosť na slanú chuť. Tá sa u nás vyvíja postupne, takže najlepšie je začať so znižovaním percenta soli v potrave hneď u malých detí. Pokiaľ nie je v rodine zvyk soliť veľa a navyše pred ochutnaním jedla, dieťa si takýto návyk neosvojí a uspokojivý pocit po slanej chuti sa dostaví už pri menšej dávke soli. Na trhu navyše už od 90-tych rokov nájdeme aj soľ s nižším obsahom sodíka, ktorá sa začala vyrábať práve kvôli zdravšej výžive.

Dôležitá je už príprava
Moderná veda dokázala, že zdravé jedenie sa začína už pri zdravom varení. Správna voľba varných nádob je rovnako dôležitá ako varenie z čerstvých potravín. Bežné nádoby zo železa sa ťažko udržiavajú, teflón sa rýchlo poškodí, nevydrží tak dlho a potraviny s tukom sú náročné na prípravu.
Keramika síce vyzerá veľmi dobre, ale teplo nerozširuje rovnomerne. Okrem toho je krehká, veľmi rýchlo sa rozbije. Hliník naopak veľmi dobre vedie teplo, jeho nevýhoda spočíva v tvarovej nestálosti so sklonom k oxidácii. Sklo sa nádherne leskne. Vďaka pôsobeniu svetla ale vitamíny veľmi rýchlo miznú. Dlhú životnosť majú ľahké oceľové nádoby, ich nevýhodou je, že sa v nich jedlo veľmi rýchlo pripáli.

Budúcnosť je v pare
V ústrety nám vychádzajú aj výrobcovia kuchynského náčinia. V súčasnosti sa ako najvhodnejší materiál ukázala kombinácia chrómu a niklu, ktorá nezhrdzavie a nepodlieha oxidácii. Vďaka technologickým inováciám a neustálemu zdokonaľovaniu výroby môžeme v dnešnej dobe variť bez soli, teda využívame len soľ už obsiahnutú v potravinách. Medzi spoločnosti, ktoré sa špecializujú na vysoko kvalitné, multifunkčné nádoby patrí napr. Zepter.
Pracujú na princípe varenia v pare, pri ktorom si aj bez pridania soli potraviny zachovávajú svoju pôvodnú chuť. Tepelné spracovanie bez vody umožňuje fakt, že väčšina potravín ju v sebe už obsahuje.
Celý proces prebieha vo vodnej pare, ktorá sa odparuje zo samotnej potraviny. Varenie sa odohráva pri teplote 90 °C a dochádza k vysokej pasterizácii. Keďže sa neprilieva voda, nedochádza ani k zmiešaniu vôní a chutí. To umožňuje pripravovať v tej istej nádobe súčasne niekoľko rôznych druhov jedál zachovávajúcich si svoju pôvodnú farbu, vôňu a chuť.
Takéto technicky dokonalé nádoby maximálne uchovávajú biologické hodnoty potravín, najmä vitamíny a minerály, ktoré sú obzvlášť labilné, rozpustné vo vode a tukoch. Jedlo je veľmi chutné aj bez prisolenia alebo len s minimálnym využitím kuchynskej soli.

Informácie o zdravom varení získate aj na infolinke 02/49 100 966, 998 alebo homeart@zepter.sk.